Prvá jazda: Opel Meriva dospel a vytiahol účinnejšie zbrane

Opel to nemal v tieni Volkswagenu nikdy ľahké. Jeho autá boli dobré, v niektorých momentoch dokonca lepšie ako glorifikovaný Volkswagen, no v súbojoch o prvé priečky to bol často práve Opel, ktorý ťahal za kratší koniec. S príchodom Insignie a Astry však dostal do rúk zbrane, ktoré sú pre Opel opäť dôvodom na optimizmus. Pri nich to však neskončilo, palebnú silu automobilky teraz dopĺňa aj nová Meriva – rodinný van, na ktorý nemá žiadny domáci konkurent zatiaľ odpoveď.

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Vyzerá podstatne dynamickejšie ako jej predchodkyňa.

Veľké divadlo okolo zadných dverí

FlexDoors – slovo, ktoré sa na prezentácii novej Merivy skloňovalo hádam vo všetkých pádoch, označuje odvážny koncept otvárania zadných dverí proti smeru jazdy. Konštruktéri sú na túto novinku hrdí a marketing z nej chce pri prezentovaní auta pochopiteľne „vytrieskať“ čo najviac. A majú prečo. V automobilke verili zmenenému systému otvárania zadných dverí natoľko, že neúnavne presviedčali nemecké bezpečnostné úrady, aby im dvere FlexDoors dovolili sériovo vyrábať. Z bezpečnostných dôvodov totiž boli podobné dvere už pár rokov legislatívne zakázané a až Opel prelomil bariéru a dostal „samovražedné“ dvere opäť medzi ľudí. Aby sa však zabránilo samovoľnému otvoreniu dverí počas jazdy (a elegantnému vypadnutiu pasažiera vedľa rozbehnutého auta), palubná elektronika dvere pri prekročení rýchlosti 4 km/h zamkne.

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Meriva chce upútať najmä novým spôsobom otvárania dverí.

Konštruktéri sa zaoberali vývojom tohto systému otvárania už od roku 2005, takže mali naozaj dosť času na dokonalé vyladenie všetkého, s čím budú pasažieri pri nastupovaní prichádzať do styku.

A aký je FlexDoors v praxi? No, musím uznať, že veľmi príjemný. Marketingom naaranžované ukážkové videá zachytávajúce usmievajúcich sa ľudí nastupujúcich dozadu nie sú ďaleko od reality. Na B-stĺpiku karosérie je masívne držadlo, o ktoré sa môžete chytiť a veľmi intuitívne naskočiť zadkom na zadné sedadlo. Chce to len trochu zvyku a príde vám to úplne prirodzené. Čo však veľmi prirodzené nie je, je následné zabuchnutie dverí za sebou. V krajnej polohe sú dvere otvorené o neuveriteľných 83 °, čo je takmer kolmo. Aby ste takto otvorené dvere zavreli, musíte sa dosť predkloniť, chytiť držiak dverí a pomocou ruky vytvoriť akúsi páku, ktorou kolmo otvorené zadné dvere uvediete do pohybu. V miernom protivetre budete mať situáciu ešte o čosi zložitejšiu. Vystupovanie je opäť bezproblémové a veľmi príjemné. Do menších problémov sa môžete dostať len pri súbežnom vystupovaní s predným pasažierom. Pri parkovaní vedľa iného auta tak môžete ľahko ostať spolu „uväznení“ medzi otvorenými dverami. No, ako som už spomínal, pravdepodobne to chce len zvyk a naučíte sa vystupovať aj v takýchto situáciách. My sme na Merivách jazdili dva dni a na konci druhého dňa sa nám zdal FlexDoors úplne prirodzený.

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Auto v najvyššej výbave vyzerá atraktívne.

Poriadna porcia miesta vo vnútri

Meriva narástla do všetkých smerov, takže nárast jej vnútorných rozmerov neprekvapí. Už v jej prvej generácii nebolo vôbec tesno, novinka navyše pridáva pár centimetrov na kolená aj ramená všetkých cestujúcich. Vyššia pozícia sedenia za volantom zlepšuje výhľad z auta a pritom neunavuje ani na dlhšej ceste. Dostatočne dimenzované sa mi zdali aj všetky sedadlá, čo v kategórii rodinných vanov nie je ešte ani dnes často samozrejmosťou. Trochu musím skritizovať menšiu plochu vonkajších spätných zrkadiel, v ktorých som videl o niečo menej ako v konkurenčných vanoch. Plusom je však ich estetické stvárnenie.

Foto: Opel

Opel Meriva Stredová konzola je preplnená tlačidlami.

Meriva si zakladá aj na dostatku odkladacích priestorov. Jej esom v rukáve je dutý stredový tunel s hornými lyžinami, ktoré nadväzujú na stredovú konzolu palubnej dosky v mieste umiestnenia radiacej páky, tzv. FlexRail. Do priestoru stredového tunela medzi prednými sedadlami môžete umiestniť plastovú vaničku, veľký odkladací box, alebo rôzne iné predmety. Odkladací box (alebo plastová vanička) sa tak pomocou koľajničiek môže pozdĺžne posúvať od radiacej páky až k nohám zadných cestujúcich, alebo môže slúžiť ako posuvná lakťová opierka pre vodiča. FlexRail si v aute našiel svoje miesto aj vďaka elektrickej ručnej brzde (absencia klasickej páky medzi sedadlami), ktorá je súčasťou sériovej výbavy všetkých verzií.

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva FlexRail je praktickým a dobre fungujúcim doplnkom.

Batožinový priestor má praktický tvar a kvalitné čalúnenie. V základnej polohe zadných sedadiel má 400 l, po ich sklopení (inak veľmi jednoduchom) sa priestor zväčší až na 1500 l (920 l po bočné okná).

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Opel Meriva

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Sklápanie sedadiel je jednoduché.

Celý interiér Merivy je premyslený, pôsobí kvalitne a podľa použitých materiálov sa zdá, že bude slušne odolávať opotrebovaniu. Spolu s kolegami sme si však všimli jeden zaujímavý detail. Opel sa opäť nechal uniesť plochou stredovej konzoly a doslova ju posial drobnými tlačidlami ovládania rôznych palubných funkcií. Zorientovať sa v ponuke tlačidiel tak zaberie dosť času. Mňa osobne ovládanie niektorých z nich dosť odpútavalo od riadenia. Inak však ergonómii rozmiestnenia ostaných ovládačov nie je čo vytýkať.

Foto: Opel

Opel Meriva  

Klasický podvozok

V tejto triede výrobcovia zásadne neinvestujú do drahých sofistikovaných podvozkov, ktoré rodinne orientovaní vodiči v podstate aj tak nikdy neocenia. Tu sa „hrá“ skôr na komfort, tichú pokojnú jazdu bez hrozivých náklonov a v krajnom prípade na bezpečnú nedotáčavosť. A Meriva v týchto oblastiach uspokojuje plnou mierou. S krátkymi priečnymi nerovnosťami (ktorých je na našich cestách požehnane) si tlmiče aj pruženie poradili s prehľadom, na dlhších vlnách sa auto len komfortne zhuplo a bez straty stability dokázalo prekonať aj sériu nerovností za sebou. V aute sme pritom vždy sedeli len dvaja, predpokladám, že s obsadením viacerými osobami sa komfort pruženia ešte zlepší.

Foto: Opel

Opel Meriva Prednú nápravu drží veľký pomocný rám.

Opel nás nechal najskôr zviesť na starých Merivách a následne nám organizačný štáb natlačil do rúk kľúče od predstavovanej novinky. Prezieravý ťah. Mohli sme tak porovnať, o koľko lepšie dokázali novinku odhlučniť. Od podvozku sa aj na zlých cestách ozývali len tupé vzdialené rany, ktoré dokázali pokoj karosérie narušiť až pri extrémne rýchlych prejazdoch zákrutami, v ktorých sme vonkajším predným kolesom trafili veľkú dieru. S dierami na ceste sa statočne vyrovnávalo aj riadenie.

Foto: Václav Lipavský

Opel Meriva Zadnú nápravu si Meriva požičala od Zafiry.

Veľké objemy motorov sa už nenosia

Prvé kilometre sme absolvovali s Merivami vybavenými benzínovými prepĺňanými motormi 1.4 Turbo v obidvoch ponúkaných výkonových verziách (88 aj 103 kW). Atmosférická jednaštvorka sa objaví neskôr. Ako prvá prišla na rad výkonnejšia verzia. Jej 103 kW/140 k a najmä krútiaci moment 200 Nm dostupný už pri 1850 otáčkach robil z jazdy relaxačný zážitok. V obsadení dvoma osobami bolo auto ľahké a tak s ním nemal agregát ani v tiahlych stúpaniach veľa práce. Plochá krivka krútiaceho momentu znamenala plynulý ťah a veľmi široký rozsah použiteľných otáčok. Veľmi podobne sa však na ceste javila aj slabšia verzia. Rozdiely by pravdepodobne boli badateľnejšie až pri plnom obsadení. Motory 1.4 Turbo sa k uvoľnenému charakteru Merivy každopádne hodili. Ich prejav a rozumná spotreba (pri rodinných výletoch bez prílišných športových ambícií vodiča) z nich robia prekvapujúco dobrú voľbu.

Nech sú však benzínové agregáty akokoľvek dobré, v tomto segmente majú často navrch naftové motory. Opel nám zatiaľ žiadny z nich v Merive neukázal, no už teraz automobilka prezradila, že sa prípadní záujemcovia môžu tešiť na osvedčené štvorvalce 1.3 CDTI a 1.7 CDTI.

Nová Meriva by sa mala k prvým záujemcom dostať už toto leto, no o jej konečnom úspechu vo veľkej miere rozhodne cena. Jej výška však zatiaľ ostáva tajomstvom.